#mojemiesto je pre mňa dôkazom, že má zmysel rozmýšľať o tom, ako sa dá prispieť k lepšiemu svetu, k vnímavejšej spoločnosti a schopnosti počúvať sa navzájom. Od prvej myšlienky ako „elevator pitch“ cez „one-pager“ koncept až po skvelú spoluprácu na vysokej úrovni s Inštitútom Slovenskej komory architektov, keď sa #mojemiesto stalo sprievodnou aktivitou CEZAAR, je to pre mňa už druhý rok úžasná skúsenosť. Ďakujem! Fotograficko-literárna súťaž #mojemiesto má úspešne za sebou už druhý ročník. Veľká radosť na mojej strane a veľké poďakovanie všetkým za tohtoročnú spoluprácu: Inštitút Slovenskej komory architektov, TU-BA, porota v zložení Danica Pišteková, Olja Triaška Stefanović a…

Vystavím sa výstave a takto vystavená som výstavný kus. To je záverečná báseň z mojej aktuálne vydanej zbierky poézie, ktorá sa volá Vyrovnávanie pamäte. Optimistický záver knižky je pre mňa mimoriadne dôležitý. Vyrovnávanie pamäte totiž nie je ľahký zámer. Avšak moje vlastné životné okolnosti aj stav okolitého sveta mi ukazujú, že „mechanické“ vyrovnávanie pamäte je pre prežitie, nielen prežívanie, zásadné. Básne v zbierke sú čiastočne autobiografické, čiastočne sú to obrazy súbežiaceho sveta. Ak sa v nich spoznáte, podobnosť je čisto náhodná, alebo možno aj nie, pretože v mnohých vzorcoch a konštrukciách sme vyrastali bez ohľadu, ku ktorej generácii sa radíme.…

Teším sa zo spolupráce s Inštitútom Slovenskej komory architektov. Už po tretí raz je v tohtoročnom „architektonickom“ vydaní októbrového Magazínu N aj môj článok. Tentoraz som sa sústredila na tému, ktorá bola nosným leitmotívom aj pre CEZAARa 2025 – #domavEurópe. Ako vždy, aj teraz som k téme oslovila mnoho ľudí: z vedenia Slovenskej komory architektov, oceňovaných slovenských architektov či dokonca samotných porotcov aktuálneho ročníka CEZAAR. Ukázalo sa, že slovenská architektúra do európskeho kontextu jednoznačne patrí, o tom niet pochybností. Slovenskí architekti sú majstri vo vyťažení maximálneho výsledku v zložitých podmienkach. Nejde o okázalosť, ale o správne pochopenie kontextu. Zahraniční porotcovia…

Napísali o mne…S radosťou som privítala ponuku magazínu Madam Eva uverejniť kariérny medajlónik o mne. V októbrovom čísle Madam Eva zdieľam s čitateľkami zaujímavé detaily z mojej umeleckej cesty, poodhaľujem aj rodinné zázemie a podporu, ktorú dostávam od svojich najbližších. Dozviete sa aj niečo o dobrých radách, najväčších výzvach a tiež o mojom paralelnom vesmíre.

Splnené priania nepadajú z neba. Vedie k nim cesta zložená z krokov. Niektoré sú drobné, majú podobu jednej správy v telefóne alebo jedného emailu. Niektoré sú trochu väčšie, u mňa napríklad také, keď sa odhodlám a prepojím sa s novými ľuďmi. Niekedy sa rozbehne milá spolupráca a stáva sa, že aj nie. A nenechám sa odradiť. A potom sú veľké kroky, ako keď mám pred sebou plátno s rozmermi 120 x 160 cm, je úplne prázdne a biele a ja urobím prvý pohyb, potom druhý, ďalší a už sa nedá prestať. Je to moja Ariadnina niť, ktorú odvíjam zo svojho…

Projekt #viemKTOsom je o autenticite, o tom, kto naozaj som v dobrom aj v zlom. Je to ako monogamný vzťah na celý život. Bez práce na vzťahu k sebe sa môžeme stratiť vo vonkajších očakávaniach a stratiť aj sami seba. Už si len dovoliť nastúpiť na cestu sebaspoznávania a sebaprijatia je skvelé, vyžaduje si to veľkú odvahu. Projekt #viemKTOsom vyjadruje obdiv všetkým ženám, ktoré sa na túto cestu podujali. Aby sme spoznali sami seba a samé seba, potrebujeme porozumieť svojmu generačnému dedičstvu, ktoré nás do istej miery tiež definuje. A veľmi užitočné, poučné a zábavné je nechať reflektovať mladšiu generáciu na to, čo im ponúkame, na svet,…