Tak tento nápad som nosila v hlave už dlhšie… Kedy inokedy sa dá zrealizovať, ak nie 25. januára 2025, deň po mojich okrúhlych narodeninách? Nájsť vhodný priestor nebolo úplne jednoduché, ale keď človek chce, aj vesmír pomôže. Už som sa mnohokrát presvedčila, že moje dobre=úprimne=radostne mienené nápady si vždy nájdu v okruhu mojich známych nejakých […]
Mám báseň, ktorú som napísala pred mnohými rokmi. Začína takto: Raz sa budem Cítiť doma Aj Na svojom území. Nedovolím Aby ma Hocikto Hocikedy Uzemnil Bez môjho dovolenia Dlho mi trvalo, než som si uvedomila, ako je pre mňa bytostne dôležité byť doma sama u seba, a naozaj sa sama so sebou, v sebe cítiť
Mám rada jemnú melanchóliu, ktorá sprevádza jesenné dni. Ako sa uzatvára rok, aj ja mám nutkanie nazrieť trochu viac do svojho vnútra. Hoci nie som fanúšik horúčkovitého predvianočného upratovania, robí mi dobre, keď je priestor okolo mňa usporiadaný. A keď sa mi podarí nájsť si priestor na poupratovanie aj u seba vnútri, o to lepšie
To bolo tak: chcela som vymyslieť projekt pre stredoškolskú mládež, ktorý by bol tvorivý, mládež by sa mohla nejakým spôsob vyjadriť, ideálne v spojení s priestorom/architektúrou. Prečo práve takto? V oblasti architektúry sa pohybujem už roky. Najprv ako študentka a potom som pôsobila na rôznych medziodborových pozíciách, vždy v tesnom spojení s architektúrou. Prostredie, v
Počasie na vernisáž sa objednať nedá, treba len dúfať, že bude priaznivé. A keď nie je priaznivé (v stredu večer 2. októbra lialo ako z krhly), tak treba len dúfať, že sa priaznivci mojej tvorby a priatelia tak všeobecne nenechajú odradiť! A nenechali sa! Čo si možno viac priať? Krásne historické klenbové stropy vo výstavných
… a vtedy som sa rozhodla. Ďalšia výstava v poradí! Inštaláciu s kurátorkou Zorkou Varcholovou sme si veľmi užili. Návštevníkov pozývam do svojej „tvorivej kuchyne“, do Modry som preniesla kus svojho ateliéru a veru je sa na čo tešiť! Dve čarovné miestnosti v historickom objekte, klenbové stropy, nádvorie s rozložitým platanom, to je krásna paleta,
ARTHUNTu tento rok neprialo počasie, napriek tomu boli všetky diela ulovené!!! Medzi nimi aj môj Pokoj domu tomuto. Ulovila si ho mne neznáma Monika. Napísala mi: „Dobrý večer prajem. Dnes sa mi na evente arthunt podarilo nájsť Váš obraz. Mám z neho neskutočnú radosť a chcem sa Vám aspoň touto cestou poďakovať.“ Teším sa takejto
Moja poetická tvorba si dala veľmi dlhú prestávku. Neverila by som, že sa moje básnické črevo ešte preberie, ale stalo sa. Nové verše začali prichádzať pred dvomi rokmi. Považujem to za svoj milý a súkromný poetický zázrak. A ešte je skvelé, že tie verše aj zaujali. Napríklad v redakcii časopisu Vertigo. V prvom tohtoročnom čísle mi venovali dvojstranový
Mara Ohman vystavuje v Berlíne ! „Prečo práve Berlín?“ pýta sa ma priateľka. Nuž, niekde začať treba! Trochu poľnej trávy tu : https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/464839#2637 Druhý a dlhý májový víkend v Berlíne bol v znamení: – Plnej Hungarie (to je vlak, ktorý si to šinie z Budapešti až do Hamburgu) tam aj späť – Krásneho počasia a
Vzrušenie, keď sa niečo chystá je nákazlivé… Produkčné práce nemajú konca (ešte trochu praxe, a už by ma produkcia mohla začať živiť…), mením sa na puntičkársku detailistku, energetická náročnosť sa zvyšuje, napätie stúpa, cítim sa ako škrečok, čo zhŕňa zásoby na zimu. Zakaždým sa niečo nové naučím a môj kurátor ma podpichuje postupnými dávkami nápadov.