O hniezdach

20. decembra 2024 Vypnuté Od mara

Mám báseň, ktorú som napísala pred mnohými rokmi. Začína takto:

Raz sa budem

Cítiť doma

Aj

Na svojom území.

Nedovolím

Aby ma

Hocikto

Hocikedy

Uzemnil

Bez môjho dovolenia

Dlho mi trvalo, než som si uvedomila, ako je pre mňa bytostne dôležité byť doma sama u seba, a naozaj sa sama so sebou, v sebe cítiť dobre, doma, mať vo svojom vnútri pevný bod, akési hniezdo, do ktorého sa vždy môžem vrátiť, ktoré ma vždy prijme, bez predsudkov, bez hanby, s láskou a s porozumením. Som presvedčená o tom, že takéto vnútorné hniezdo potrebujeme mať všetci, aby sme mohli byť láskaví k sebe aj k ostatným okolo.

A tak som začala maľovať hniezda. Úplne prvé prišlo pred tromi rokmi v pasteli, potom som vyskúšala olejomaľbu a teraz mám novú sériu šiestich hniezd namaľovaných na plátne akrylovými farbami. Postupovala som vo vrstvách, pracovala som s vodou, ktorá mi cez hniezda tiekla, VanDyckovu hnedú a indigovú modrú som suchým štetcom nanášala na v nových vrstvách a pridávala farebné akcenty.

A vznikli: Zrodenie, Sen, Návrat, Objatie, Odpustenie, Nová cesta.