
O hniezdach
20. decembra 2024Mám báseň, ktorú som napísala pred mnohými rokmi. Začína takto:
Raz sa budem
Cítiť doma
Aj
Na svojom území.
Nedovolím
Aby ma
Hocikto
Hocikedy
Uzemnil
Bez môjho dovolenia
Dlho mi trvalo, než som si uvedomila, ako je pre mňa bytostne dôležité byť doma sama u seba, a naozaj sa sama so sebou, v sebe cítiť dobre, doma, mať vo svojom vnútri pevný bod, akési hniezdo, do ktorého sa vždy môžem vrátiť, ktoré ma vždy prijme, bez predsudkov, bez hanby, s láskou a s porozumením. Som presvedčená o tom, že takéto vnútorné hniezdo potrebujeme mať všetci, aby sme mohli byť láskaví k sebe aj k ostatným okolo.
A tak som začala maľovať hniezda. Úplne prvé prišlo pred tromi rokmi v pasteli, potom som vyskúšala olejomaľbu a teraz mám novú sériu šiestich hniezd namaľovaných na plátne akrylovými farbami. Postupovala som vo vrstvách, pracovala som s vodou, ktorá mi cez hniezda tiekla, VanDyckovu hnedú a indigovú modrú som suchým štetcom nanášala na v nových vrstvách a pridávala farebné akcenty.
A vznikli: Zrodenie, Sen, Návrat, Objatie, Odpustenie, Nová cesta.





