Mám rada jemnú melanchóliu, ktorá sprevádza jesenné dni. Ako sa uzatvára rok, aj ja mám nutkanie nazrieť trochu viac do svojho vnútra. Hoci nie som fanúšik horúčkovitého predvianočného upratovania, robí mi dobre, keď je priestor okolo mňa usporiadaný. A keď sa mi podarí nájsť si priestor na poupratovanie aj u seba vnútri, o to lepšie sa cítim. Žije ich vo mne naozaj veľa. Niektoré pôsobia veľmi prísne a vážne, niektoré sú zasnívané. Našla som aj tie s dievčenským úsmevom, aj tie, čo nevedia, čo so sebou. Žije vo mne veľa žien a dievčat, všetky sú ja a ja som všetky.…

To bolo tak: chcela som vymyslieť projekt pre stredoškolskú mládež, ktorý by bol tvorivý, mládež by sa mohla nejakým spôsob vyjadriť, ideálne v spojení s priestorom/architektúrou. Prečo práve takto? V oblasti architektúry sa pohybujem už roky. Najprv ako študentka a potom som pôsobila na rôznych medziodborových pozíciách, vždy v tesnom spojení s architektúrou. Prostredie, v ktorom žijeme, má na nás veľký vplyv. Ak ho starostlivo a vedome kultivujeme, ono spätne kultivuje nás. A prečo stredoškolská mládež? Na jednej strane je to osobné – mám čerstvú skúsenosť s dvoma vyštudovanými stredoškoláčkami. Bolo zaujímavé pozorovať, ako si mladé ženy vytvárajú svoj názor…

Počasie na vernisáž sa objednať nedá, treba len dúfať, že bude priaznivé. A keď nie je priaznivé (v stredu večer 2. októbra lialo ako z krhly), tak treba len dúfať, že sa priaznivci mojej tvorby a priatelia tak všeobecne nenechajú odradiť! A nenechali sa! Čo si možno viac priať? Krásne historické klenbové stropy vo výstavných miestnostiach, nádvorie zrekonštruovaného kaštieľa v objatí nádherného platanu, výborné občerstvenie, privítanie a moja báseň v podaní Katky Pevalovej, príhovor mojej kurátorky Zorky Varcholovej, hudobné číslo – gitara a spev – v podaní žiakov ZUŠ v Modre, veľa hostí a dobrej nálady! Ďakujem Malokarpatskému osvetovému stredisku…

… a vtedy som sa rozhodla. Ďalšia výstava v poradí! Inštaláciu s kurátorkou Zorkou Varcholovou sme si veľmi užili. Návštevníkov pozývam do svojej „tvorivej kuchyne“, do Modry som preniesla kus svojho ateliéru a veru je sa na čo tešiť! Dve čarovné miestnosti v historickom objekte, klenbové stropy, nádvorie s rozložitým platanom, to je krásna paleta, na ktorej predstavujem verejnosti svoje nové diela. Moment rozhodnutia je často pominuteľný. Až neskôr si mnohokrát uvedomíme, že TÁ nanosekunda znamenala veľkú zmenu. Zastavujem sa pri týchto vzácnych momentoch v tvárach žien, skúmam ich zastavenie a čo sa im asi odohráva v hlave. Aj ja…

ARTHUNTu tento rok neprialo počasie, napriek tomu boli všetky diela ulovené!!! Medzi nimi aj môj Pokoj domu tomuto. Ulovila si ho mne neznáma Monika. Napísala mi: „Dobrý večer prajem. Dnes sa mi na evente arthunt podarilo nájsť Váš obraz. Mám z neho neskutočnú radosť a chcem sa Vám aspoň touto cestou poďakovať.“ Teším sa takejto krásnej spätnej väzbe! Organizátorka ARTHUNTu ma pozvala vystaviť dielo aj vo výbere autorov v Galérii Starý Avion. Je to pre mňa veľká česť! Okrem iných autorov uvidíte moju Zápletku/ The Plot. Neváhajte a zastavte sa v GSA, všetky obrazy sú skvelé!

Moja poetická tvorba si dala veľmi dlhú prestávku. Neverila by som, že sa moje básnické črevo ešte preberie, ale stalo sa. Nové verše začali prichádzať pred dvomi rokmi. Považujem to za svoj milý a súkromný poetický zázrak. A ešte je skvelé, že tie verše aj zaujali. Napríklad v redakcii časopisu Vertigo. V prvom tohtoročnom čísle mi venovali dvojstranový profil v sekcii návraty. Áno, vrátila som sa naspäť domov a každý nový verš je vítaný!