Úvod
Vo štvrtok 25. januára 2024 prišla veľká chvíľa!
Výstava v Galérii Starý Avion čaká naištalovaná v príjemnej spolupráci s mojím kurátorom Ľudkom Petránskym, mojím manželom Miloškom Novákom a priateľom mojej dcéry Filipom Choborom. To všetko samozrejme s veľkou podporou galeristky Janky Gappa Chrappovej. Vernisážový outfit nachystaný, vínko z vinárstva Purus sa chladí, občerstvenie naservírované, napätie a vzrušenie stúpa. Ešte pred šiestou prichádzajú prví hostia a potom sa už len strhne vír objímania, radosti, príhovorov, fantastickej bubnovačky, dojatia… Dovolila som svojej kreativite sa naplno prejaviť a celé leto a jeseň som tvorila, maľovala, kreslila, nechala sa unášať fantáziou alebo aj reagovala na to, čo sa vo svete deje. Výsledkom je tridsiatka diel v rôznych formátoch, ktoré predstavujem verejnosti. Keď sa…
Už sa blíži!
Ak by mi niekto pred pár rokmi povedal, že budem pripravovať výstavu v ozajstnej galérii, neviem veru, či by som uverila, že hovorí o mojom svete. A veru je to tak. Vernisáž už je na dohľad. Prípravy sú v plnom prúde, postupne si odškrtávam zo zoznamu položky. Je to príjemné aj vzrušujúce. Občas ma prepadávajú pochybnosti. Ako to celé dopadne? Budú sa diela páčiť? Prídu ľudia na vernisáž? Nenechám sa však odradiť. Postupujem krok za krokom. Mám sa na čo tešiť: mara.ohman:hranice: nejasnéprekročenie: povolenéGaléria Starý Avion, Americké námestie 1, BratislavaVernisáž: 25.1. 2024 o 18:00Trvanie výstavy: 25.1. – 15. 2.2024Kurátor: Ľudovít Petránsky Vystavené diela sú…
Jedného letného dňa som sa dočkala
Manžel povedal vetu, ktorú túži počuť od svojho drahého (takmer) každá žena. Odvážne tvrdím, že dám ruku do ohňa, že 90% žien sa nedočká nikdy, nikdy, nikdy. Už tu nejaký čas zdieľam, že som uvoľnila veľký životný priestor svojej vlastnej tvorivosti. Prestala som ju odkladať na neskoršie časy (kedy… na dôchodku?) a začala som si ju užívať tu a teraz. Je to moja súčasť a neustále hľadám najlepší spôsob, ako sa autenticky prejaviť. Nemusí sa to každému páčiť, nemusí to každého osloviť. Je to cesta, je to drina, ale je to fantastické objavovanie a ozajstná sloboda. Nuž a celkom jednoznačne pozorujem, že to zaujímavým spôsobom…
Pozor na to, čo si praješ…
… môže sa ti to splniť. Nie je žiadnym tajomstvom, že moje rodné priezvisko je Bošňáková. Každý sa nejako volá. Navyše ako dieťa si rozhodne meno nevyberáte, ani krstné ani priezvisko. Takže optikou stredného veku: žiaden stres.Lenže v raných školských rokoch, keď vás v klasifikačnom zázname zoradia pekne podľa abecedy, začína mať priezvisko svoju váhu. Obzvlášť vtedy, ak je v ňom takmer na každom písmenku nejaké interpunkčné znamienko. Za ten živý svet ma nikde na žiadnej súťaži, v tábore, matematickej olympiáde či inde nepomenovali správne. Bola som Bošnáková, Bošniaková, Bosniaková, Bočnáková, Bošková či Bošanská. Pre dieťa, ktoré chce zapadnúť a nevytŕčať, je vysvetľovanie a trpezlivé…
Vrstvy sú vítané!
Milujem vrstvy. V dobrom koláči. Napríklad taký štedrák alebo medové rezy ako maminka piekla na Vianoce. Mňam. Alebo také lasagne, á la bolognese alebo aj s cuketou, keď sú vrstvy vyladené, je to veľká mňamka. Milujem vrstvy aj v bývaní. Také to postupné zabývanie priestoru, trocha eklektiky, miešanie rodinnej histórie s cestovaním, koníčkami, keď všetci členovia domácnosti (počítajú sa samozrejme aj deti, psy, morské prasiatka, rybičky, stáli hostia a podobne) prispejú svojím kúskom neopakovateľnej energie. Taký byt alebo domček je tiež mňam. Milujem vrstevnaté mestá. Také, čo sa priznávajú k svojej histórii, aj tej nedávnej a dokážu sa s ňou vysporiadať. A nechajú sa okoreniť súčasnosťou bez predsudkov,…
Za siedmimi horami
Môj príbeh pokračuje cestou cez hory. Neviem, či ich bude sedmoro. Dostať sa za prvú horu nie je jednoduché. Kým sa bojím, nevykročím. Chodník, raz cesta, inokedy diaľnica alebo dokonca červia diera do odlišného universa sa začnú rozvíjať „AŽ“ s prvým krokom. Energia vložená do prvého a ďalšieho a ďalšieho kroku začne rozkrúcať môj vlastný vesmír a začnú sa diať veci. Prvý krok je ťažkýýý, bolí. A vôbec, dobre som vykročila? Keď som sa pred niekoľkými rokmi intuitívne vrátila k výtvarnej tvorbe, moje prvé kroky vyzerali neisto. S odstupom času, keď už som nejakú tú horu zvládla, vidím, že každý jeden krok mal zmysel. Papiere a pastely ako…