Najlepší spôsob ako sa tvorivo rozbehnúť v novom roku je naplánovať si hneď na začiatok februára krst debutovej knižky spojený s autorskou výstavou. Popri plánovaní, dramaturgii večera, diskusiách so všetkými dôležitými účastníkmi a pečení syrových tyčiniek na vernisáž si ani nestihnete všimnúť, že v starom roku už boli Vianoce, ba aj Silvester, že už je za vami aj epizóda v rámci chrípkovej epidémie a ľaľa už je to tu!
Tak sme moju debutovú zbierku poézie veru pokrstili so všetkou vážnosťou aj radosťou v utorok 3. februára. Editorku zbierky Martu Součkovú som musela zo trikrát presvedčiť, aby mi z nej nevyhodila titulnú báseň, po úvodných tanečkoch okolo vydavateľstiev som si uvedomila, že si knižku vydám sama, grafické poňatie zbierky sme u Peťa Bližnáka doťukli farebne s Ľudom Petránskym a jazyková korektorka Zuzka Kubalová po prečítaní zbierky vyhrabala zo šuflíka tiež svoje poetické výtvory. Terezka Mrázová si nachystala na krst knižky parádne hudobné prekvapenie (heslo: záložka!), krstní rodičia Helenka L´os Ivoríková a Miloš Novák boli pripravení, Zorka Varcholová dala rozmiestnenie výtvarných diel v priestore kníhkupectva úplne na kráľovnú, Lucka Nováková naleštila šošovky fotoaparátu a mohli sme začať. Moderovania sa zhostila famózna Andrea Makýšová Volárová, hostí bolo akurát aby sa pomestili a čo dodať? Knižky nekrstím každý deň, takže zážitok bude rezonovať ešte dlllho. Knižku si môžete kúpiť v kníhkupectve Artforum, v Galérii Starý Avion a aj toť, cez môj web.
Z rozhovoru počas krstu je aj podcastová epizóda, vypočuť si ju môžete TU.
A ešte pár slov od kurátorky výstavy Zory Varcholovej:
Aktuálna výstava „šedých čiar“ uhlíkom a gumou je ukážkou ďalšej možnej formy vyjadrenia Mary Ohman. Nie sú to len ledabolé čiary, práve naopak. Ide o premyslené ťahy v určitých rytmoch a v súvislosti s uvádzanou zbierkou básní by sme kľudne mohli použiť aj výraz: v rýmoch.
Autorka sa dlhodobo pohybuje medzi slovom a priestorom. Jej architektonické vzdelanie sa tu prejavuje v spôsobe uvažovania, kde kresba je pre ňu pilierom výrazu. Steblá čiar stavia na seba s citlivosťou poetky a zručnosťou ozajstnej staviteľky.
Každý ťah je elementárny, no nikdy nie náhodný. Zdá sa, že vzniká procesom, v ktorom sa kontrola postupne uvoľňuje a strieda ju pohľad do vlastnej minulosti, alebo naopak.
Pri kresbe aj pri poézii, Mara pracuje s podobnými princípmi: s fragmentom, s rytmom, s významom prázdneho, či plného miesta.
Zatiaľ čo v knihe fungujú kresby ako súčasť textu, ako vizuálne zastavenia, ako miesta bez slov, v priestore kníhkupectva sa osamostatňujú. Prestávajú byť ilustráciami, stávajú sa samostatnými obrazmi, ktoré nesú v sebe kresliarsku citlivosť a autonómnu poéziu.
Kresby a básne sa tu navzájom nevysvetľujú, skôr sa vzájomne počúvajú či rešpektujú.
Táto výstava je rozšírením poetického jazyka Mary Ohman, v ktorom sa slovo a kresba stretávajú ako rovnocenné spôsoby myslenia. Ako dve formy koncentrácie, ktoré sa dotýkajú, ale nesplývajú.
Výstava Vyrovnávanie pamäte je prístupná od 3. 2. do 14. 2. 2026 v kníkupectve Artforum na Kozej ulici v Bratislave.
